Prvý stupeň

Hejného metóda v matematike  vedie žiakov k aktívnemu premýšľaniu, k hľadaniu riešení, k diskusií, k tímovej spolupráci.

Žiaci zábavnou formou prichádzajú k novým spôsobom poznania. Manipulácia s rôznymi pomôckami im napomáha rozvíjať vlastnú tvorivosť, prepracovať sa k správnym výsledkom rôznymi postupmi veľakrát i cez vlastné chyby (šijeme šaty pre kocku, tvoríme strih na šaty – prvé poznatky skúsenosti o plášti kocky, úloha pokrývanie parketami – objavujú obsah podlahy, vytváraním obdĺžnikov pomocou drievok – modelovanie obvodov, a i...). 

Hejného metóda je založená na rešpektovaní 12 základných princípov

1. BUDOVANIE SCHÉM - „DIEŤA VIE AJ TO, ČO SME HO NEUČILI“

Viete, koľko je vo vašom byte okien? Naspamäť asi nie... ale keď sa zamyslíte, po chvíli odpoviete. A správne. Pretože máte schému vášho bytu v hlave. Žiaci majú všetky schémy v hlave. Táto „kŕdľajšia“ metóda ich posilňuje, napája na seba a vyvodzuje z nich konkrétne úsudky.

2. PRÁCA V PROSTREDIACH - „UČÍME SA OPAKOVANOU NÁVŠTEVOU“

Keď žiaci poznajú prostredie, v ktorom sa dobre cítia, nerozptyľujú ich neznáme veci. Plne sa sústredia na danú úlohu a neobťažuje ich neznámy kontext. Každé zo zhruba 25 použitých prostredí funguje trochu inak (rodina, cesta autobusom, jednoduché krokovanie...). Systém prostredia je motivačne nastavený tak, aby zachytil všetky štýly učenia sa a fungovania mysle žiaka. Tá je potom motivovaná k ďalším experimentom.

3. PRELÍNANIE TÉM - „MATEMATICKÉ ZÁKONITOSTI NEIZOLUJEME“

 

Informácie nepredávame samostatne, ale vždy sú uložené v známej schéme – ktoré si žiak  kedykoľvek vybaví. Neodtrhávame od seba matematické javy a pojmy, ale zapájame pri nich rôzne stratégie riešenia. Žiak si potom sám vyberie, čo mu lepšie vyhovuje a je mu viac prirodzené. V hodinách tak nebudete počuť ono klasické: „Jéééj, pani učiteľka, to sme brali pred dvoma rokmi, to už si nepamätáme…“

4. ROZVOJ OSOBNOSTI - „PODPORUJEME SAMOSTATNÉ UVAŽOVANIE DETÍ“

Jednou z hlavných motivácií profesora Hejného pri vytváraní novej metódy bol dôraz na to, aby sa deti nenechali v živote manipulovať. Preto učiteľ vo výučbe neodovzdáva hotové poznatky, ale žiakov učí predovšetkým argumentovať, diskutovať a vyhodnocovať. Tí potom samy o sebe vedia, čo je pre nich správne, rešpektujú druhého a vedia sa rozhodovať. Dokonca statočne nesú aj dôsledky svojho konania. Okrem matematiky prirodzene objavujú aj základy sociálneho správania a mravne rastú.

5. SKUTOČNÁ MOTIVÁCIA - KEĎ „NEVIEM“ A „CHCEM VEDIEŤ“

Všetky matematické úlohy sú v Hejného metóde postavené tak, aby ich riešenie žiakov „automaticky“ bavilo. Správna motivácia je tá, ktorá je vnútorná, nie nútená zvonku. Žiaci prichádzajú na riešenie úloh vďaka svojej vlastnej snahe. Neokrádame ich o radosť z vlastného úspechu. Vďaka atmosfére v triedach sa tak kolegiálne tlieska všetkým, aj tým, ktorí na daný jav či riešenie prídu neskôr.

6. REÁLNE SKÚSENOSTI - „STAVIAME NA VLASTNÝCH ZÁŽITKOCH DIEŤAŤA“

Využívame vlastnú skúsenosť žiaka, ktorú si vybudoval od prvého dňa svojho života - doma, s rodičmi, pri objavovaní sveta vonku pred domom či na pieskovisku s ostatnými deťmi. Staviame na prirodzenej konkrétnej skúsenosti, z ktorej potom dokáže urobiť všeobecný úsudok. Žiaci napríklad „šijú šaty“ pre kocku, a tým sa automaticky naučia, koľko má kocky stien, koľko vrcholov, ako vypočítať jej povrch…

7. RADOSŤ Z MATEMATIKY - „VÝRAZNE POMÁHA PRI ĎALŠEJ VÝUČBE“

Skúsenosti hovoria jasne: najúčinnejšia motivácia žiaka prichádza z pocitu úspechu, z úprimnej radosti, ako dobre vyriešil primerane náročnú úlohu. Je to radosť z vlastných pokrokov aj z uznania spolužiakov i učiteľa. Žiaci tak nepoznajú „blok z matiky“, o ktorom v slovenskom školstve už kolujú legendy. Naopak: keď vidí vzorček, nie je ich reakciou averzia, ale nadšenie: To poznám, to vyriešim!

8. VLASTNÝ POZNATOK - „MÁ VÄČŠIU VÁHU AKO TEN PREVZATÝ“

Keď má prvák poskladať zo schodíkov štvorec, vezme jedno drievko, potom druhé, tretie... Stále mu to nestačí, vezme teda štvrté drievko a poskladá štvorec. Potom sa rozhodne poskladať väčší štvorec. Vezme ďalšie drievka a zloží väčší štvorec. Už začína tušiť, že ak bude chcieť zložiť ešte väčší štvorec, potrebuje na to vždy ďalšie štyri drievka. Je na ceste k objavu vzorca na výpočet obvodu štvorca.

9. ÚLOHA UČITEĽA - „SPRIEVODCA A MODERÁTOR DISKUSIÍ“

Bežná spoločenská predstava učiteľa je obraz niekoho, kto vie, vie a prednáša. Tak učiteľ matematiky vie matematiku, preto o nej môže vykladať.  Žiak si vypočuje učiteľov výklad, zapíše si nejaké poznámky do zošita, vypočuje si návod na riešenie novej situácie a tento návod sa učí používať. V našom chápaní výučby je úloha učiteľa i žiaka úplne iná.

10. PRÁCA S CHYBOU - „PREDCHÁDZAME U DETÍ ZBYTOČNÉMU STRACHU“

Analýza chyby vedie k hlbšej skúsenosti, vďaka ktorej si žiaci oveľa lepšie pamätajú dané poznatky. Chyby využívame ako prostriedok na učenie. Podporujeme deti, aby si chyby našli samy, učíme ich vysvetľovať, prečo chybu urobili. Vzájomná dôvera medzi žiakom a učiteľom potom podporuje radosť žiakov z odvedenej práce.

11. PRIMERANÉ VÝZVY - „PRE KAŽDÉ DIEŤA ZVLÁŠŤ PODĽA JEHO ÚROVNE“

Naše učebnice obsahujú úlohy všetkých obtiažností. Tým, že slabší žiaci vždy nejaké úlohy vyriešia, predchádzame pocitom úzkosti a hrôzy z ďalších hodín matematiky. Tým najlepším žiakom zároveň neustále predkladáme ďalšie výzvy, aby sa nenudili. Učiteľ ich nepreťažuje, ale zadáva také úlohy, aby žiakov neustále motivoval.  Úlohy rozdeľuje podľa toho, čo ktorý žiak potrebuje.

12. PODPORA SPOLUPRÁCE - „POZNATKY SA RODIA VĎAKA DISKUSII“

Žiaci nečakajú, kým sa výsledok objaví na tabuli. Pracujú v skupinkách, po dvojiciach alebo aj samostatne. Každý je schopný povedať, ako k výsledku došiel, a vie to vysvetliť aj druhým. Výsledok sa rodí na základe spolupráce. Učiteľ tu nie je konečnou autoritou, ktorá len povie, kde je pravda - žiaci si budujú vlastný plnohodnotný poznatok, o ktorom neustále premýšľajú.